Tijòn

Tijòn

Chak koté a chimen-la, asi branch oben adan sé hazyé-la nou pé tann chanté on zozyo mal yo ka kriyé an fransé “Paruline jaune” parapòt a koulé a-y. Mi konsa sé anglé-la ka imité-y : “Sweet sweet sweet i’m so sweet”. Pou fè kanmarad a-y sav i la i ka fè “chip” byen apiyé asi [i]-la.
Kouté

Gwo-griv

Gwo-griv

Pannan lajouné é si lannuit-la klè nou pé tann on zozyo yo ka kriyé “Moqueur corossol”. Chanté a-y ka sonné kon on fraz é plizyè son koupé épi dé gran pòz. Pou kontèl yo ni on cri gra yo ka fè é ki ka sonné “craw-craw” an gòj an nou oben on “chouk-chouk” ki ka pèsé tenpan.
Kouté

Gwo bèk

Gwo bèk

Saltator gwo bèk sé on zozyo ka ka chanté granbonnè maten : i ka koumansé chanté avan solèy lévé et ka kontinyé dézè’d tan apré. Lè i ka chanté i ka siflé on séri nòt fò é ki pa ka sanm on mélodi, yo ka monté é désann. Mi konsa nou ka tann-li : “tsi” toupiti oben “tchink” byen pèsan.
Kouté

Pipirit

Pipirit

Annou palé dè on zozyo nou ka kriyé pipirit (Tyran gris) an lang kréyòl Matinik é Gwadloup. Non a-y lyanné épi sé son-la woulé é gra i ka fè-la : “pi-ti-reeee-pi-ti-rrro” oben "pitch-chir'r'r're". Davwa i ka chanté douvan jou asi on branch, on poto oben on fil a kouran nou bay on èsprésyon ki ta-y. Lèwvwè yo di-w “au pipirite chantant” sa vlé di granbonnè maten menm.
Kouté

Siflè

Siflè

Élénie siffleur oben siffleur sé on toupiti zozyo ki ka rété granbwa adan fréchè-la. I ni on krèt anlè tèt a-y é plim a-y mawon é gri. Doubout oka, zozyo-lasa ka chasé tibèt an plen vòl oben asi sé branch-la. Nou pé tann-li douvanjou : i ka souflé ajékontinyé é sa plézab toubònman.
Kouté

Falvèw

Falvèw

Falvèw sé non a on zozyo yo ka kriyé “colibri”. Jan i ka kriyé ka sonné kon on “tchoup”. Lè i ka volé nou ka tann on vonvonnaj parapòt a balan zèl a-y ka bat.
Kouté

Foufou

Foufou

Foufou-la ka hélé konsa “tsip” oben “tzip” délè i ka fè on èksétéra a “tslee-tslee-tslee-tslee”. Lè i ka volé nou ka tann on vonvonnaj parapòt a balan zèl a-y ka bat.
Kouté